Začíname so skleníkom
Prínos pestovania zeleniny v skleníku je pre záhradkárov neporovnateľný s pestovaním na poli. Predlžuje sa obdobie pestovania takže prvá úroda prichádza oveľa skôr a ukončenie sezóny je aj pri tzv. studenom pestovaní (t.j. bez dodatočného vykurovania) posunuté až do poklesu vonkajšej teploty na -1, pri bezvetrí aj -2 až -3°C.
Okrem predĺženia pestovateľského obdobia sú nesporné aj vyššie výnosy z metra štvorcového pestovanej plochy počas sezóny. Plody sú väčšie, chutnejšie, šťavnatejšie a tým aj atraktívnejšie. Na rozdiel od pestovania - vonku na poli, v skleníku nám vietor nič nepoláme, dážď nič nepremočí, takže aj úspech v dopestovaní úrody je len minimálne ovplyvnený počasím vonku. To sú asi hlavné dôvody prečo sa čím ďalej, tým viac záhradkárov rozhodne mať svoj vlastný skleník. Nový majiteľ skleníka ešte nemá dostatočné skúsenosti a vedomosti, preto sa mu môže stať, že jeho prvé nesprávne kroky mu v budúcnosti zbytočne spôsobia sklamanie. Vysvetlime si niektoré otázky, ktoré rieši asi každý začínajúci pestovateľ.
Umiestnenie skleníka
Skleník by mal byť umiestnený na čo najviac osvetlenom, slnečnom mieste. Ak v záhradke nemáme také ideálne miesto, kde by od skorého rána až do neskorého večera svietilo slnko, umiestnime skleník tak, aby bol osvetlený najmä z rána. Po noci sú rastlinky vlhké, zarosené a preto je dobré, keď nám do skleníka čím skôr začne svietiť slnko. Rastlinky sa skoro usušia a po studenej noci sa skoršie prehreje aj vzduch na optimálnu teplotu. Týmto spôsobom preventívne zamedzujeme tvorbe plesní. Keď už máme mať v skleníku nežiaduci tieň tak je to lepšie navečer. Dvierka potom treba skoršie zatvárať, keď začne prichádzať tieň do skleníka. Keď máme skleník na slnečnom mieste, tak zatvárame pri západe slnka, ale iba vtedy, keď očakávame studenú noc pod 13 -15°C, čo je zvyčajne na jar a na jeseň. Ak sú nočné teploty medzi 15 a 19°C zatvárame navečer pri zotmievaní, čo je o niečo neskôr ako západ slnka. Pri nočných teplotách nad 19-20°C už nezatvárame vôbec.
Otočenie skleníka
Otočenie skleníka je smerovania radov zeleniny. Každý pestovateľ môže mať inú predstavu o svojej výsadbe. Ale rady by mali v zásade smerovať od juhu na sever. Dozadu sadíme vyššie, vyvinutejšie sadenice a smerom dopredu čiže k juhu sadíme menšie zaostalejšie. Napríklad pri pestovaní papriky sa odporúča hustota výsadby v rade 25 až 35 centimetrov a vzdialenosť radov od seba na 75 až 95 cm. Pokiaľ si takýto plán výsadby premietneme do svojho budúceho skleníka, zistíme sami akým smerom chceme rady sadiť, aby bola plocha dobre využitá. Či chceme mať veľa krátkych radov, alebo zopár dlhých radov. V skleníkoch širokých 4 a viac metrov môžeme sadiť v radoch po šírke, aj po dĺžke. Takýto skleník si teda môžeme otočiť ľubovoľným smerom.
Veľkosť skleníka
Lepšie výsledky dosiahneme v skleníkoch vyšších a kratších ako v dlhých, nízkych a úzkych tuneloch. V dnešnej modernej dobe si vieme mnohými prostriedkami uľahčiť a zjednodušiť starostlivosť o skleník. Bežnými sa stávajú automatické otvárače, kvapôčková závlaha, alebo netkané textílie zabraňujúce rastu buriny. Treba však podotknúť, že každé ďalšie zariadenie niečo stojí. A to je obmedzujúci limit aj pre hornú hranicu veľkosti skleníka. Pokiaľ nemáme dostatok prostriedkov na rôzne doplnky tak si najskôr zakúpime dostatočne veľký skleník, ktorým si zabezpečíme samozásobovanie. Prvý rok si nový skleník bude každý všímať. Určite sa nestane, že by sme ho zabudli otvoriť, poliať, alebo okopať. A v nasledujúcich rokoch ako skleník prestane byť stredobodom pozornosti, môžeme doň doplňovať ďalšie príslušenstvo, a to podľa toho, ako a načo postupne zabúdame.
Z ktorej strany dať dvere
Dvere by mali byť na klimaticky miernejšej strane. Ak bude skleník na ideálnom, ničím netienenom priestranstve, mali by byť dvere na východnej, resp. južnej strane. Lepšie vetranie zabezpečíme v skleníku, ktorý má dvere na oboch stranách. Druhé dvere oceníme najmä v dňoch, keď fúka slabý vietor a vonkajšie teploty už bežne stúpajú nad 25°C. V takéto kritické dni musíme pootvárať všetko čo sa len dá. Osvedčené sú také konštrukcie, ktoré majú dvere čo najväčšie. Pri dlhších skleníkoch 6 a viac metrových sú vhodným doplnkom okrem strešných okien aj otváracie bočné okná. Ak máme dvere na oboch stranách skleníka, v lete otvárame obe strany rovnako. V noci, na jar a na jeseň otvárame hlavne východné resp. južné dvere. Pritom druhé dvere (západné, resp. severné) zostávajú zatvorené. Takto chránime pestované rastliny pred vetrom z chladnejších strán.
Bočné okno zlepšuje cirkulácie vzduchu v skleníku
Sú lepšie šikmé, alebo kolmé bočné steny skleníka
Odpoveď na túto otázku dáva nasledujúci obrázok:
Keď je bočná stena skleníka šikmá svetelné lúče dopadajú kolmo a bez strát prechádzajú klom. Šikmá bočná stena pritom nijako neobmedzuje rastliny vnútri skleníka.
Keď je bočná stena skleníka kolmá, dopadajú svetelné lúče pod uhlom a časť sa ich odráža nevyužitá späť do priestoru. Vznikajú straty svetla, čo je pre rastliny citeľné hlavne na jar a na jeseň.
Výber výplne
Tým najdôležitejším, čo skleník robí skleníkom, je jeho výplň. Áno, iste si poviete, že je tento materiál zrejmý už z jeho samotného názvu. No nie je sklo ako sklo.
Je lepšie sklo rozptylové alebo priehľadné?
V súčasnej dobe sa takmer výhradne na zasklievanie skleníkov používa rozptylové (priesvitné) sklo. Oveľa lepšie chráni rastliny pred slnečnými lúčmi a nemusí sa natierať vápnom, alebo inak zatieňovať, má prakticky rovnakú priepustnosť svetla ako sklo priehľadné a výborne sa tak hodí na pestovanie zeleniny. Pre rozptylové sklo sa medzi záhradkári vžilo označenie HELIOS. Sklo HELIOS zabezpečuje vysoké percento lámania svetla. Lineárne svetlo dopadajúce na skleník sa triešti v difúzne svetlo, ktoré potom rastliny prijímajú nie len z tej strany, z ktorej svieti slnko, ale zo všetkých smerov (obr.č.1). Vplyvom difúzneho svetla v skleníku nevznikajú tienisté miesta. Pre fotosyntézu je teda urobené niečo viac, lebo rastliny sa doslova kúpu vo svetelných lúčoch. Lineárne slnečné lúče pri klasickom skle (obr. č. 2) prehrievajú vrchné listy, pričom spodné listy a plody sú zatienené a chladné. Ekologická nezávadnosť, vysoká priehľadnosť a priepustnosť skla HELIOS je taktiež dôležitým faktorom podporujúcim zdravý rast pestovaných rastlín.
Okrem skla sa ako výplň skleníkov používa aj plast. Konkrétne sa jedná dosky z polykarbonátu, s komôrkovým systémom. Vďaka vzduchu uzatvorenom v komôrkach sa minimalizujú energetické straty. Sú veľmi ľahké a ohybné, sú takmer nerozbitné a vysoko odolné proti poškodeniu. Priepustnosť UV žiarenia sa pohybuje na veľmi nízkych hodnotách. Dokonca by sme mohli povedať, že polykarbonát UV žiarenie neprepúšťa takmer vôbec. Priepustnosť svetla sa pohybuje okolo 70-80 %.
Niekedy sa v ponukách obchodníkov môžete stretnúť so skleníkmi s „lacnými“ polykarbonátovými výplňami, ktoré sú pre pestovanie rastlín absolútne nevhodné a majú veľmi krátku životnosť. Na prvý pohľad výhodná kúpa sa tak môže často predražiť.
Výhody polykarbonátu
* má lepšie tepelno- izolačné vlastnosti, ako sklo
*predlžuje pestovateľskú sezónu, ak chcete skleník temperovať , polykarbonát je na to vhodnejší
* je odolnejší voči mechanickému poškodeniu (nepraská), čo je ideálne pokiaľ sa bojíte o bezpečnosť svojích malých detí.
Nevýhody polykarbonátu
*nízka hmotnosť polykarbonátu + pružnosť = nižšia odolnosť voči zaťaženiu snehom
* nižšia odolnosť voči nárazovému vetru
*nižšia priepustnosť svetla , ktorá môže vplývať na celkovú kondíciu rastlín
* nižšia životnosť
*vyššia cena
Výhody skla HELIOS
*vysoká pevnosť + hmotnosť = vyššia odolnosť voči vetru a snehovej záťaži (pozor - to však neznamená, že nie je nutné sneh zhadzovať)
* veľmi vysokú životnosť.
* priaznivý vplyv na celkovú kondíciu rastlín
Nevýhody skla HELIOS
*menšie tepelno - izolačné vlastnosti ako má polykarbonát
* krehkosť a nízka odolnosť voči mechanickým vplyvom
*horšie vlastnosti z hľadiska bezpečnosti pre malé deti
Záver: Jednoznačne sa nedá povedať, ktorý materiál je ten pravý. Všetko závisí na Vašich prioritách.
Ako vybudovať základy
Tradičným materiálom na základy je betón. Keď už vieme kam postavíme náš skleník, mali by sme ešte presne zistiť rozmery základov. Základy by mali byť vykopané do nepremŕzajúcej hĺbky danej lokality, no aspoň 50 cm. Aktívna vrstva zeme pre korene rastlín je v skleníku 40 cm. Až do takejto hĺbky by sme mali po prvý krát a aspoň raz za 4 - 5 rokov prekopať pôdu, aby sa prekyprila a prevzdušnila. Aj preto by mali základy skleníka siahať o 10 cm hlbšie ako budeme kypriť. Hrúbku múrika základov by sme mali prispôsobiť hmotnosti skleníka, pohybuje sa v rozmedzí 8 až 15 cm. Na zhotovenie základov môžeme použiť debniace (šalovacie) tvárnice. Zbytočne veľká hrúbka múrika nám znižuje množstvo kubíkov zeme v skleníku, príliš tenký múrik zase môže prasknúť. Je dobré, ak si z vnútornej strany zhotovíme debnenie do hĺbky 20 - 30 cm. V budúcnosti nám to uľahčí rýľovanie pri okrajoch , pretože nebudeme narážať o rozličné vnútorné nerovnosti základu. Odporúčaná výška múrika nad zemou je 12 - 15 cm. Príliš vysoký múrik nám môže nežiaduco zatieňovať mladé priesady, pri nízkom múriku sa môže stať, že okraje skleníka budú stále ošpliechané, zablatené a mokré, prípadne sa nám ľahko do otvoreného skleníka dostanú hraboše a slimáky. Cementom pri výrobe betónu radšej nešetríme. Ako už bolo spomenuté, by mal byť tenší, no dostatočne pevný, aby odolával neustálej vyššej vlhkosti aj v zime a mraze. Nadzemnú časť základu zahladíme cementovou kašičkou do hladka. Je to ďalšie z preventívnych opatrení proti plesniam, ktoré sa usadzujú v drapľavom povrchu a prenášajú sa do ďalšej sezóny. Hladký umývateľný povrch konštrukcie ľahšie vydezinfikujeme.
Akú zem dať do skleníka
Na túto najjednoduchšiu otázku je najzložitejšia odpoveď. Ako už bolo spomenuté, aktívna vrstva úrodnej zeme je v skleníku hlbšia ako vonku. To preto, že rastliny v skleníku dosahujú väčšie rozmery ako vonku. Preto aj podzemné časti rastlín - korene sú oveľa mohutnejšie. Ak korene počas rastu narazia na prekážku (tvrdú, alebo planú, neúrodnú zem) zvyčajne nastane reakcia aj na vrchnej, nadzemnej časti rastlín. Ak máme zem posudzovať podľa farby, tak čím tmavšia, tým lepšia. Tmavú zem lepšie zohrejú slnečné lúče. Túto vlastnosť oceníme najmä na jar, keď nám to urýchli termín výsadby. Aj v lete pri polievaní studenšou vodou nám tmavšia zem zabezpečí rýchlejšie zohriatie. Pri posudzovaní pružnosti má kvalitná zem, ak sa na ňu postavíme klesnúť, ak odídeme má sa vrátiť do pôvodného stavu ako špongia. Takto by sa mala dokázať aj napiť vodou. Keď je suchá, je ľahká a vzdušná. Ideálna zem je snom každého záhradkára. V snahe zlepšiť si tú našu sa môžeme dopustiť niekoľkých ťažko napraviteľných chýb. Nedostatočné vedomosti našich predchodcov smutne preslávili skleníky tak, že v nich treba často meniť zem. Dnes je už jasné, že opatrným a uvedomelým prístupom môžeme dosiahnuť stavu, že zem nebudeme musieť meniť vôbec. Používaním nekvalitných hnojív vzniká najznámejší efekt zasoľovanie. Chráňme sa preto pred hnojivami ako je draselná soľ a inými prípravkami v ktorých v zložení nájdeme soľ, chlór, chlorid a podobne. Zasoľovanie vzniká aj polievaním tvrdou vodou zo studní. Studničná voda mení aj pôdnu reakciu na zásaditú. Naopak dažďová voda pôdu skysľuje. Dlhodobým polievaním len jednou, alebo len druhou vodou môžeme nežiaduco zmeniť PH našej pôdy. Kompost nám priaznivo ovplyvňuje štruktúru a výživnosť pôdy, ale kompost môže obsahovať aj nebezpečné plesne a iné choroby, ktoré by mohli infikovať pôdu v skleníku. Do skleníka napríklad používame kompost z pokoseného trávnika. K tomu môžeme pridať hrach, špenát, šalát a iné zdravé zvyšky rastlín, ktoré sú vhodné aj na zelené hnojenie. Najlepšie z prvej polovice vegetačného obdobia keď ešte nie sú všeobecne rozšírené plesne. Nedávajme tam zvyšky rajčiakov, uhoriek, zemiakov a iné rastliny, ktoré chronicky trpia plesňovými chorobami, ani ak sú na oko zdravé. Maštaľný hnoj, podobne ako kompost, musí byť dokonale vyzretý. V opačnom prípade teplá pôda a uzavretie dverí najmä v noci, prudko zaktivuje dozrievanie hnoja pričom vznikajú nebezpečné plyny, ktoré nám zadusia korene rastlín a aj užitočné organizmy v pôde. Hnojenie s nevyzretým hnojom preto radšej o rok odložíme. Nedostatok kompostu a hnoja čiastočne nahradíme rašelinou a humátmi (Darina, Humix a pod.). Priemyselné hnojivá obsahujúce najmä N, P, K, Mg, Ca sú najčistejšie také, ktoré sú vhodné aj na listovú výživu (Ferticare, Poly feed, Osmocote a pod.). Sú to také hnojivá, ktoré rastliny príjmu a nezostane po nich v pôde odpad. O používaní týchto, ale aj iných, čím ďalej tým viac kvalitnejších hnojivách sa dočítame v odbornej literatúre. Spomeniem ešte, že každé hnojivo je potrebné zriediť s dostatočným množstvom vody, alebo dobre premiešať so zemou. Inak sa môže stať, že jeden koreň bude popálený od prebytku a iný bude trpieť nedostatkom.
Ak si dávate záhradku projektovať, uvedenú problematiku by sme mali prerokovať aj s projektantom. Dobrý projektant by mal ovládať optimálne postavenie skleníka, či iných živých úžitkových a dekoratívnych prvkov tak, aby prevládala radosť a úžitok z ich vlastnenia nad starosťami.
Prajeme Vám dobrú úrodu a veľa radosti z pestovania!